Šternberský palác (Malá Strana)
Šternberský palác je barokový palác na Malostranskom námestí 19, č. p. 7, Malá Strana, Praha 1. Vznikol v roku 1703 prepojením dvoch susedných budov. V súčasnosti je palác súčasťou komplexu budov Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, ktorý je od roku 1992 národnou kultúrnou pamiatkou.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Na mieste dnešného paláca stáli dva renesančné domy. Aj na dnešnom priečelí je viditeľná ustupujúca časť paláca, ktorá je postavená na základoch domu zvaného „Na bašte“. V tomto dome 2. júna 1541 vypukol zničujúci požiar, ktorému padli za obeť dve tretiny domov Malej Strany, celá severná časť Pražského hradu a poškodený bol i chrám sv. Víta. Druhý dom pôvodne patril cisárskemu poručíkovi Antoniovi Vittali. Aby po bitke na Bielej hore zachránil svoj majetok, vyvesil na dom obraz Panny Márie, ktorý tu v rôznych podobách pretrváva dodnes.
Po zničujúcom požiari bola parcela pod domom Na bašte dlho nepredajná, považovala sa za prekliatie mesta. Až v roku 1664 ju získal cisársky komorník Oldřich Adolf Vratislav zo Šternberka, ktorý o dvadsať rokov neskôr kúpil i susedný dom Vittaliho.
K architektonickému spojeniu oboch budov prišlo až v rokoch 1703 – 1719, kedy budovy vlastnil František Damián zo Šternberka. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stalo podľa projektu Giovanniho Battistu Aliprandiho. Vnútornú výzdobu paláca urobili štukatéri Giuseppe Donato Frisoni a Giovanni Bartolomeo Cometa, a maliari Johann Rudolf Byss a Abraham a Isaac Godynovci.
Na fasáde bol zachovaný tradičný obraz Korunovácia Panny Márie a vlastníctvo rodu potvrdzujúci šternberský erb, zdobený Rádom Zlatého rúna s korunkou.
Dom má mimoriadny význam pre dejiny českej vedy a umenia. V dobe, kedy bol jeho majiteľom František Josef, gróf zo Šternberka Manderscheidu (1763 – 1830) tu bola založená Súkromná spoločnosť náuk (1770), v roku 1790 premenovaná na Kráľovskú českú spoločnosť náuk. V roku 1796 tu vznikla i Spoločnosť vlasteneckých priateľov umení a bolo tu aj prvé sídlo zbierok Národnej galérie.
U ďalšieho člena rodu, prírodovedca Gašpara Mária zo Šternberka, sa schádzali vedúce osobnosti národného obrodenia (Josef Dobrovský, František Martin Pelcl, František Palacký, Viktor Barvitius) a v ich kruhu vznikla myšlienka zriadenia Národného múzea (1818) a Spoločnosti vlasteneckého múzea v Čechách (1820).
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Zoznam národných kultúrnych pamiatok Českej republiky
- Zoznam pražských pamiatok
- Malostranské námestie
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Kubíček Alois: Pražské paláce, Poláček, Praha, 1946
- Emanuel Poche, Pavel Preiss: Pražské paláce, Odeon, Praha, 1977
- Slavomír Ravik: Velká kniha o Praze, Regia, Praha, 2000, ISBN 80-86367-05-3
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šternberský palác (Malá Strana)
Súradnice: 50°5′19″S 14°24′16″V / 50,08861°S 14,40444°V
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- pragensia.tiscali.cz Archivované 2007-03-11 na Wayback Machine
- www.pametihodnosti.cz Archivované 2009-05-30 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šternberský palác (Malá Strana) na českej Wikipédii.